(1)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady 2022/591 zo 6. apríla 2022, ktorým sa stanovuje všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2030 (12), sa potvrdilo, že spoľahlivé informácie o základných trendoch, tlakoch a faktoroch zmeny v oblasti životného prostredia sú nevyhnutné na tvorbu a vykonávanie účinnej politiky a na posilnenie postavenia občanov. Mali by sa vyvíjať nástroje zamerané na zvýšenie verejného povedomia o vplyvoch ekonomickej činnosti na životné prostredie. Environmentálne ekonomické účty predstavujú jeden z týchto nástrojov.

(1)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady 2022/591 zo 6. apríla 2022, ktorým sa stanovuje všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2030 (12), sa potvrdilo, že monitorovanie vrátane spoľahlivých informácií o základných trendoch, tlakoch a faktoroch zmeny v oblasti životného prostredia sú nevyhnutné na tvorbu a vykonávanie účinnej politiky na dosiahnutie environmentálnych cieľov Únie a na posilnenie postavenia občanov. Mali by sa vyvíjať nástroje zamerané na zvýšenie všeobecného povedomia o vplyvoch ekonomickej činnosti na životné prostredie a prínose životného prostredia pre hospodárstvo a dobré životné podmienky . Environmentálne ekonomické účty predstavujú jeden z týchto nástrojov.

(3)

Nové moduly majú priamo prispievať k plneniu politických priorít Únie, a to k ekologickému rastu a k efektívnemu využívaniu zdrojov .

(3)

Nové moduly majú priamo prispievať k plneniu priorít environmentálnej politiky Únie, ako sú stanovené okrem iného v 8. EAP .

(4)

Štatistická komisia Organizácie Spojených národov prijala základný rámec systému environmentálnych ekonomických účtov (ďalej len „SEEA“) ako medzinárodnú štatistickú normu na svojom 43. zasadnutí vo februári 2012 a ekosystémové účtovníctvo SEEA (kapitoly 1 až 7 opisujúce účtovný rámec a fyzické účty) na svojom 52. zasadnutí v marci 2021. Nové moduly stanovené týmto nariadením sú úplne v súlade so SEEA.

(4)

Štatistická komisia Organizácie Spojených národov prijala základný rámec systému environmentálnych ekonomických účtov (ďalej len „SEEA“) ako medzinárodnú štatistickú normu na svojom 43. zasadnutí vo februári 2012 a ekosystémové účtovníctvo SEEA (kapitoly 1 až 7 opisujúce účtovný rámec a fyzické účty) na svojom 52. zasadnutí v marci 2021. Nové moduly stanovené týmto nariadením sú úplne v súlade so SEEA. Okrem toho sa v SEEA zaviedol systém environmentálnych ekonomických účtov pre vodu (SEEA-Water), ktorý podporuje základný rámec SEEA.

(5)

Únia v záujme plnenia svojich úloh vyplývajúcich zo zmlúv, najmä úloh súvisiacich so životným prostredím, udržateľnosťou a zmenou klímy, by mala mať k dispozícii relevantné, komplexné a spoľahlivé informácie. Rozhodovanie založené na faktoch si vyžaduje štatistiky, ktoré spĺňajú kritériá vysokej kvality, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (14), v súlade s ich cieľmi.

(5)

Únia v záujme plnenia svojich úloh vyplývajúcich zo zmlúv a medzinárodného práva , najmä úloh súvisiacich so životným prostredím, udržateľnosťou a zmenou klímy, by mala mať k dispozícii relevantné, komplexné a spoľahlivé informácie. Rozhodovanie založené na faktoch si vyžaduje štatistiky, ktoré spĺňajú kritériá vysokej kvality, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (14), v súlade s ich cieľmi.  Okrem toho je potrebné, aby Eurostat predkladal zozbierané údaje prístupnejším a používateľsky ústretovejším spôsobom a zároveň ich aktívne propagoval.

(6)

S cieľom lepšie monitorovať pokrok smerom k ekologickému, konkurencieschopnému a odolnému obehovému hospodárstvu a monitorovať pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti udržateľného rozvoja v kontexte Únie sú potrebné ďalšie údaje.

(6)

Na dosiahnutie klimatickej neutrality ako cieľa najneskôr do roku 2050 je nevyhnutné zosúladiť všetky právne predpisy a postupy Únie s jej dlhodobými environmentálnymi a klimatickými cieľmi stanovenými v Európskej zelenej dohode, nariadení (EÚ) 2021/1119 („európsky právny predpis v oblasti klímy“), najmä jeho článku 6 ods. 4, a v balíku Fit for 55. Viaceré právne predpisy Únie si už vyžadujú dôkladné monitorovanie trendov, a tým aj dodatočné a presnejšie údaje. Podľa údajov Komisie si splnenie ambiciózneho programu zelenej dohody Únie bude vyžadovať značné investície a podľa odhadov bude nedostatok súkromných a verejných investícií na zabezpečenie zelenej transformácie v nasledujúcom desaťročí predstavovať takmer 520 miliárd EUR ročne. Okrem toho si zníženie závislosti od fosílnych palív z tretích krajín a urýchlenie energetickej transformácie Únie smerom od fosílnych palív podľa údajov Komisie podľa predpokladov do konca roka 2027 vyžiada dodatočné investície vo výške 210 miliárd EUR. Je tiež jasné, že hoci podstatnú časť investícií poskytne súkromný sektor, verejné investície sa budú musieť takisto výrazne zvýšiť. Vzhľadom na to je nevyhnutné získať relevantné a podrobné údaje od členských štátov o ich investičných medzerách v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia, aby sa zabezpečilo, že Únia je na správnej ceste k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody a že na zelenú transformáciu sa vyčlení dostatočný verejný a súkromný kapitál. Zo všetkých uvedených dôvodov treba systém európskych environmentálnych ekonomických účtov rýchlo vyvinúť tak, aby ako komplexný nástroj poskytoval významné dodatočné údaje na monitorovanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov Únie a tvorbu environmentálnej politiky . Komisia by preto mala predstaviť legislatívny návrh na prijatie nových modulov, ktoré zaznamenajú všetky relevantné údaje a vykazované hodnoty súvisiace s cieľmi Únie.

(6a)

Pri vývoji a pilotnej prevádzke nových modulov by sa osobitná pozornosť a priorita mali venovať vývoju environmentálnych ekonomických účtov pre energetické dotácie vrátane dotácií na fosílne palivá. Vo všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 sa vyzýva na vytvorenie záväzného rámca Únie na monitorovanie pokroku členských štátov pri postupnom rušení dotácií na fosílne palivá a jeho vykazovanie, a to bezodkladne a na základe dohodnutej metodiky, a stanovenie lehoty na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá v súlade s ambíciou obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C, čo je cieľ Parížskej dohody, na úrovni Únie, členských štátov a regiónov a na miestnej úrovni. Environmentálne ekonomické účty by mali daný cieľ podporovať poskytovaním údajov potrebných na monitorovanie a hodnotenie pokroku v novom module týkajúcom sa energetických dotácií vrátane dotácií na fosílne palivá.

(6b)

Voda je kľúčovým zdrojom a začlenenie nového modulu týkajúceho sa vody do európskych environmentálnych ekonomických účtov je predpokladom udržateľného hospodárenia s vodou, ako aj pochopenia jej vzťahu s hospodárskou činnosťou.

(6c)

Kľúčovým aspektom dlhodobej celosvetovej reakcie na zmenu klímy je adaptácia na ňu. Je potrebné riešiť rastúce riziká pre zdravie, ktoré súvisia s klímou, vrátane častejších a intenzívnejších vĺn horúčav, prírodných požiarov a záplav, hrozieb v oblasti potravinovej a vodnej bezpečnosti a bezpečnosti potravín a vody, ako aj výskytu a šírenia infekčných chorôb. Nepriaznivé účinky zmeny klímy môžu potenciálne prekročiť adaptívnu kapacitu členských štátov. Preto by členské štáty a Únia mali zvýšiť svoju adaptívnu kapacitu, posilniť odolnosť a znížiť zraniteľnosť voči zmene klímy, ako sa stanovuje v článku 7 Parížskej dohody, a takisto maximalizovať súvisiace prínosy uplatňovaním ďalších politík a právnych predpisov. V článku 5 nariadenia (EÚ) 2021/1119 sa vyžaduje, aby členské štáty prijali komplexné adaptačné národné stratégie a plány na základe solídnych analýz, posúdení pokroku a ukazovateľov zmeny klímy a zraniteľnosti voči nej, pričom majú vychádzať z najlepších dostupných a najnovších vedeckých dôkazov. Keďže je potrebné monitorovať pokrok v adaptácii na zmenu klímy, Komisia by mala predstaviť legislatívny návrh na prijatie nového modulu pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorý by zachytával všetky relevantné údaje a vykazované hodnoty týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy.

(6d)

Strata biodiverzity patrí ku kľúčovým zraniteľnostiam hospodárstva spolu so zmenou klímy, ktorá túto stratu ešte zvyšuje. Biodiverzita má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť, dobré životné podmienky ľudí a celkovú odolnosť spoločnosti a hospodárstva. Členské štáty a Únia by preto mali posilniť svoju reakciu na krízu v oblasti biodiverzity v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami podľa globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020. Keďže je potrebné monitorovať pokrok smerom k zvráteniu poklesu biodiverzity, Komisia by mala predstaviť legislatívny návrh na prijatie nového modulu pre biodiverzitu.

(6e)

Ekosystémové účty ako prostriedok na predkladanie údajov o rozsahu a stave ekosystémových aktív a o službách, ktoré poskytujú spoločnosti a hospodárstvu, majú za cieľ dať prírode hodnotu, a umožniť tak lepšie zohľadňovanie nákladov pre prírodu. Cieľom stanovenia peňažných hodnôt by malo byť zviditeľnenie nákladov v prípade nečinnosti a podpora Únie pri dosahovaní jej environmentálnych cieľov. V záujme úplného dosiahnutia zamýšľaných účinkov by sa mal modul v budúcnosti ďalej rozvíjať, a to aj prípadným pridaním vykazovania peňažných hodnôt.

(8)

Európsky dvor audítorov v roku 2019 uverejnil osobitnú správu č. 2019/16 s názvom Európske environmentálne ekonomické účty: užitočnosť pre tvorcov politík je možné zlepšiť. (15) V uvedenej správe sa poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť úplnejšie údaje o lesoch a ekosystémoch, ako aj úplné vykonávanie účtov týkajúcich sa lesov.

(8)

Európsky dvor audítorov v roku 2019 uverejnil osobitnú správu č. 2019/16 s názvom Európske environmentálne ekonomické účty: užitočnosť pre tvorcov politík je možné zlepšiť. (15) V uvedenej správe sa poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť úplnejšie údaje o lesoch a ekosystémoch, ako aj úplné vykonávanie účtov týkajúcich sa lesov. Tri záverečné odporúčania Dvora audítorov boli zlepšiť strategický rámec pre údaje v európskych environmentálnych ekonomických účtoch, zvýšiť relevantnosť modulov európskych environmentálnych ekonomických účtovpre tvorbu politík a zlepšiť aktuálnosť údajov v európskych environmentálnych ekonomických účtoch. V správe sa ďalej uvádza, že Eurostat čelí výzvam pri zbere včasných a vysokokvalitných údajov. Členské štáty by preto mali poskytovať vysokokvalitné údaje pre európske environmentálne ekonomické účty v lehotách stanovených v tomto nariadení.

(9)

V článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 691/2011 sa uvádza zoznam zdrojov, ktoré môžu členské štáty použiť na vypracovanie odhadu environmentálnych ekonomických účtov. S cieľom zabezpečiť flexibilitu a znížiť administratívne zaťaženie respondentov, národných štatistických úradov a iných vnútroštátnych orgánov , členským štátom by sa malo umožniť využívať inovačné prístupy. Členské štáty by mali vždy informovať Komisiu a poskytnúť jej podrobný opis kvality uvedených prístupov, aby Komisia mohla posúdiť kvalitu údajov.

(9)

V článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 691/2011 sa uvádza zoznam zdrojov, ktoré môžu členské štáty použiť na vypracovanie odhadu environmentálnych ekonomických účtov. S cieľom zabezpečiť flexibilitu a znížiť administratívne zaťaženie respondentov, národných štatistických úradov a iných vnútroštátnych orgánov by sa členským štátom malo umožniť využívať inovačné prístupy , ako napríklad pozorovanie Zeme (služby programu Copernicus) . Členské štáty by mali vždy informovať Komisiu a poskytnúť jej podrobný opis kvality uvedených prístupov, aby Komisia mohla posúdiť kvalitu údajov. Služby programu Copernicus by sa mali ďalej rozvíjať s cieľom zbierať údaje čoraz viac automaticky a mali by byť na tento účel primerane financované.

(11)

Je potrebné aktualizovať zoznam možných budúcich európskych environmentálnych ekonomických účtov uvedených v  článku 10 nariadenia (EÚ) č. 691/2011 , aby sa zosúladili so súčasnými politickými prioritami Únie .

(11)

Vzhľadom na naliehavú potrebu rozšíriť systém európskych environmentálnych ekonomických účtov (EEEA) pre tvorbu politík a monitorovanie by Komisia mala predstaviť legislatívny návrh na prijatie nových modulov uvedených v  tomto nariadení a zlepšovať a ďalej rozvíjať súčasné moduly stanovené v prílohách k  nariadeniu (EÚ) č. 691/2011.

(14)

S cieľom zohľadniť súčasný stav vývoja metód oceňovania ekosystémových služieb právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mala delegovať na Komisiu, aby sa doplnilo nariadenie tak, že sa stanoví, v prípade ktorých ekosystémových služieb, ktoré už sú zahrnuté vo vykazovacích tabuľkách v oddiele 5 prílohy IX, treba vykazovať peňažné hodnoty, prvý referenčný rok, ako aj zoznam prijateľných metód na stanovenie uvedených peňažných hodnôt . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie viedla v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (17). V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa predovšetkým všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a  odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(14)

S cieľom ďalej rozvíjať európske environmentálne ekonomické účty by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie , pokiaľ ide o doplnenie nariadenia prijatím nových modulov a zmenou existujúcich modulov . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (17). V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa predovšetkým všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a  experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

-1.

8.

‚,environmentálne dotácie a podobné transfery‘ sú bežné a kapitálové transfery, ako sú vymedzené v ESA 2010, ktoré sú určené na podporu činností zameraných na ochranu životného prostredia a zabezpečenie prírodných zdrojov a súvisiacich produktov;

8.

„ environmentálne dotácie a podobné transfery“ sú bežné a kapitálové transfery, ako sú vymedzené v ESA 2010, ktoré sú určené na podporu činností zameraných na ochranu životného prostredia a zabezpečenie prírodných zdrojov a súvisiacich produktov;

aa)

vkladá sa tento odsek:

a)

dotácie na energiu vrátane dotácií na fosílne palivá;

b)

dotácie alebo podporné opatrenia potenciálne škodlivé pre životné prostredie iné ako dotácie podľa písmena a);

c)

účty pre vody (kvantitatívne a kvalitatívne);

d)

účet pre odpady;

e)

miera obehového využívania materiálov;

f)

zmierňovanie zmeny klímy;

g)

adaptácia na zmenu klímy;

h)

ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov;

i)

prevencia a kontrola znečisťovania;

j)

účty výdavkov na manažment zdrojov vrátane kritických surovín;

k)

environmentálna stopa.“;

ba)

vkladá sa tento nový odsek:

2a.

V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

d)

akékoľvek iné relevantné zdroje, metódy alebo inovačné prístupy, pokiaľ umožňujú tvorbu štatistík , ktoré sú porovnateľné a v súlade s uplatniteľnými osobitnými požiadavkami na kvalitu.

d)

akékoľvek iné relevantné zdroje, metódy alebo inovačné prístupy, pokiaľ umožňujú tvorbu environmentálnych ekonomických účtov , ktoré sú porovnateľné a v súlade s uplatniteľnými osobitnými požiadavkami na kvalitu.

3a.

Vkladá sa tento článok:

6.

V článku 10 sa prvá zarážka nahrádza takto:

6.

V článku10 sa prvá zarážka vypúšťa.

„–

na zavedenie nových modulov týkajúcich sa environmentálnych ekonomických účtov, ako sú účty týkajúce sa vôd (kvalitatívne a kvantitatívne), účty týkajúce sa výdavkov na manažment zdrojov, dotácie alebo podporné opatrenia, ktoré by mohli byť škodlivé pre životné prostredie, a účty týkajúce sa odpadov,“.

2.

Štatistika sa zasiela do 21 mesiacov od konca referenčného roka.

2.

Štatistika sa zasiela do 12 mesiacov od konca referenčného roka.

2.

Štatistika sa zasiela do 24 mesiacov od konca referenčného roka.

2.

Štatistika sa zasiela do 12 mesiacov od konca referenčného roka.

—

index bežných druhov lesného vtáctva; ukazovateľom lesného vtáctva sa vyjadrujú trendy v početnosti bežných druhov lesného vtáctva v čase v celej Európe; ide o zložený index vytvorený na základe údajov z pozorovania druhov vtákov typických pre lesné biotopy v Európe; index je založený na osobitnom zozname druhov v každom členskom štáte.

c)

Kultúrne služby

c)

Služby súvisiace s prírodným cestovným ruchom

2.

Štatistika sa zasiela do 24 mesiacov od konca referenčného roka.

2.

Štatistika sa zasiela do 12 mesiacov od konca referenčného roka.